reklama

Jeden deň

„Pohyb, pohyb,“ volá sestrička z chodby do izieb. „Rozcvička! Cvičíme, cvičíme, budeme zdraví.“ Táto veta mi vyčarí úsmev popod nos. Cítim sa ako dva dni pred smrťou. Donútim sa vstať z postele a ťarbavo sa dotiahnuť na chodbu. Ruky pacientov sa kývajú ako konáre vo vetre. Nekoordinovane, bolestne vyjadrujú žiadnu radosť zo života. „Pekne pomaly, aby sme si pretiahli celé telo,“ hovorí optimistický hlas rehabilitačnej sestričky. V tvárach prítomných sa zračí úporná snaha, beznádej, tabletková radosť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Spotené, unavené telá, ktoré ťažko zvládli dva drepy, sa pomalými, šuchtavými krokmi vlečú ku dverám jedálne. Roztrasené, nešikovné ruky alkoholikov lačno chytajú šálky s čajom. Ošúchané, modré bodky akoby uhýbali pred dotykom zafúľaných rúk s desať- centimetrovou kotvou na zápästí. Jedáleň má atmosféru školskej jedálne so všetkými pubertálnymi prejavmi. Pacienti sa hádajú, nervozita graduje. Všetci sú po ťaživej noci nedočkaví, chcú jesť, nemajú však čím, lebo hrnčeky aj príbory sa presunuli do ich stolíkov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Kto si požičal príbor a hrnček?" pýta sa nahnevaným hlasom sestrička. Skoro všetci, lebo sú krásne, nové, málo použité, nepripomínajú životy ich majiteľov. Ruch postupne ustáva, ústa sú na chvíľu zasýtené. Fajčiari labužnícky poťahujú pred ozdravovňou, lebo to je jediná neresť, ktorú si tu môžu dovoliť. „Otrávil som sa." Hrdo oznamuje chalan v nemocničnom župane. „Bolo to špicové! Mater ma teraz poslúcha, aj cigarety mi kúpi. Keď nekúpi, urobím to ešte raz, aby vedela! Suka!" Pani s dvoma natáčkami v riedkych vlasoch sa snaží ponechať si zvyšky opadnutej krásy, ako starý kostol vzácnu fresku. Vydraté kockové papuče sa za ňou vlečú ako memento stratenej mladosti. ''Bola som krásna, krásna." Znejú slová z jej namaľovaných krvavočervených úst, ktoré sú napodobeninou uvädnutých chryzantém. Ničnerobenie preruší sestrička, ktorá svojím sladkým hlasom pozýva pacientov do pivničných priestorov, kde sa koná pracovná rehabilitácia. Niekto sa teší, niekto trpí. Vzduch hustne, napätie sa stupňuje úsilím pacientov, ktorí chcú sami sebe dokázať, že to nie je s nimi až také zlé. Dokážu sa ešte pozviechať, zaradiť sa naspäť do života.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Farebné nastrihané pásiky z umelej hmoty ležia lenivo na stole. Čakajú na majstrovský pokus o výtvarné dielo. "Zelené a biele spolu, vynikajúco to vyzerá," napomáha už zabehnutá pacientka. Trasúce sa ruky márne skúšajú spojiť pásiky cez malú dierku. „Nemáte ihlu?" padla novátorská myšlienka a preťala mučivé snaženie prítomných. Rehabilitácia sa končí. Všetci si s uľahčením vydýchli.

Čas na psychiatrickom oddelení plynie pomaly. Pomocný personál hrkoce kanvicami s obedom. Unavené sestričky sa náhlia, rozdávajú jedlo, triedia, kŕmia, utierajú a prajú si, aby bol koniec šichty. „Som ešte hladný!" nadáva hospitalizovaný bezdomovec. „Platím si nemocenskú, chcem jesť!" Duša chce jesť, je hladná, smädná a sama. Cínoví vojačikovia čakajú na svoje šťastie, zabudnutie, pochopenie, na let motýľa s dúhovými krídlami. "Mám len päť tabletiek a potrebujem šesť, "domáha sa nešťastné stvorenie o svoje umelé šťastie. Sestrička upokojujúcim hlasom vysvetľuje dávkovanie. Pacientka nechápe. Súťaží, závidí druhým väčší počet liekov. Honba za eufóriou života je neukojiteľná. Lieky sú rozdané, personál si na chvíľu vydýchne. Pacienti sa mľandravo, pomaly presúvajú do izieb, kde prichádza ako hmla krátky spánok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ustarané tváre príbuzných nevylepšujú aj tak pochmúrnu atmosféru oddelenia. Nechápu. Čo sa to len stalo s ich blízkymi? Nesťažovali sa, neplakali. Trpeli ticho, aby ich nikto neodsúdil, neohováral, nepovažoval ich za slabochov. Manželia páchnuci pivom, v bielych nedeľných košeliach, s uhýbajúcim pohľadom sledujú svoje životné družky, kradmo pozerajú do opršaných okien. „Doma je všetko v poriadku?" pýta sa tichý hlas. „Je, je, len buď pokojná."

Čo skrývajú tie slová? Učičíkaná duša sa schúli v župane, aby kolobeh liečebne mohol plynúť ďalej svojimi zákonmi.

Božena Mihaličková

Božena Mihaličková

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Humor je môj priateľ. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu