Nadchla ma a rozhodla som sa, že veru to skúsim aj ja. Na rehabilitáciu sa bolo treba objednať. Zašla som do areálu zdravotného strediska, kde ma milo privítala usmievavá recepčná. Určila dátum mojej návštevy.
Vytúžený deň prišiel. Plná optimizmu som sa oddala do náruče teplej vody vo vírivke. Trysky ma masírovali v plnom nasadení, moje očakávanie bolo naplnené. Užívala som si to. V predstavách som sa ocitla na morskej piesčitej pláži, morské vlnky omývali moje už dávno nie vyšportované telo. Zo snenia som sa čoskoro prebrala. Nebolo to príjemné, lebo snívanie je pre mňa ako balzam na dušu.
Akcia v masážnej vani po dvadsiatich minútach skončila a bolo na mne, aby som z vane vyskočila ako baletka. Realita mi ukázala pravú tvár. Akokoľvek som sa snažila z vane vyjsť, nedarilo sa mi. Nohy sa šmýkali, ruky slabé, kolená stuhnuté ako storočná fosília. Platné pokusy sa minuli, zostali iba neplatné. Voda chladla nezadržateľnou rýchlosťou. Mala som pocit, že skončím v zajatí ľadových krýh a zamrznem. Našťastie som väčší obsah vody vyšpliechala pri snažení dostať sa z jej zajatia.
Z recepcie ku mne doliehal veselý smiech zamestnancov. Mne veru už príliš do smiechu nebolo. Snažila som sa tým smerom zopár krát zavolať, ale moje opatrné volanie pohltil hlasný smiech, rozliehajúci sa po chodbách zariadenia. Po dlhšej chvíli pricupitala rehabilitačná pracovníčka. S úsmevom od ucha k uchu sa ma spýtala: „Už to vyplo?" Moje modré pery jej naznačili, že asi áno. Nevinne sa ma opýtala, prečo som nevyšla z vane. Veľmi mi to prišlo smiešne po toľkých pokusoch, keď som sa vo vode zmietala ako ryba na suchu a nemohla vyjsť. Pozerala na mňa ako na prírodný úkaz. Požiadala som ju o pomoc. Chvíľu ma ešte pozorovala, či predsa nezmobilizujem posledné sily a nevyleziem sama, ale moje úsilie bolo naozaj márne. Pristúpila teda k vani a snažila sa ma uchopiť ako vianočného kapra. Zadržiavala dych, napínala svoje fiktívne svaly. Tvárila sa, že mi pomáha. Metala som sa vo vani ako veľryba, ktorá chce spáchať samovraždu.
Môj urputný boj s vlastným telom bol výborný námet na sfilmovanie grotesky. Bojovala som statočne. Vyčerpaná ako závodný kôň som sa konečne dostala na suchú zem. Bola som šťastná, keď som opúšťala toto príjemné zariadenie. Vliekla som sa ako zbitý pes, s túžbou zvaliť sa do postele a nabrať nové sily pre zvyšok života.
Žiadalo sa mi zvolať: " Heuréka, cítim sa ako znovuzrodená!"