Bloghttp://mihalickova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskNuda (mihalickova)  Leto ako má byť. Horúco, až hrôza. Prehriaty vzduch sa trasie v lúčoch slnka, pripomína krídla motýľov . Moje prehriate telo sa kúpe v kvapkách potu. Som otrávená horúcim letom, životom, odporným susedom a mojím nespratným psom. Nudím sa katastrofálne, priam vedecky. Môžem o tejto problematike písať seminárne práce. Zvonenie telefónu ma prebralo z ťažkej letargie.Mon, 01 Aug 2011 22:21:47 +0200http://mihalickova.blog.sme.sk/c/272061/Nuda.html?ref=rssNáušnice (mihalickova) Rána na psychiatrii sa podobajú ako vajce vajcu. Pacienti sú plní bolesti a nevypovedaných smútkov. Spomalené pohyby, tváre stiahnuté v boľavej grimase, pohľady plné strachu vypovedajú o ťažkých depresiách. Mátohy. Rozbúrené more života vyplavilo svoje obete na nemocničnú chodbu. Ťažko dýchateľný vzduch, mucha, ktorá hľadá slobodu cez rozhorúčené, zamrežované okno a jej neodbytné bzučanie podfarbuje aj tak nervóznu atmosféru liečebne. Chodba je vyzdobená umelými kvetmi, ktoré sa snažia budiť dojem červeno - žltého optimizmu. Všetci túžia lietať, ale okovy bolesti im zväzujú nohy.Wed, 01 Jun 2011 13:58:34 +0200http://mihalickova.blog.sme.sk/c/266800/Nausnice.html?ref=rssFíííha, Američan! (mihalickova) Hlad ma donútil vykročiť z príbytku, čo vyvolalo vo mne nežiaduce emócie. Odpútať sa od rozčítanej knihy mi spôsobuje priam muky. Nič sa nedá robiť, záchrana života je pre mňa prvoradá. Vytipovala som malý obchod neďaleko môjho bydliska a uveličená nad správnou voľbou vošla som do malých potravín. Ideálna situácia. Predo mnou stojí muž vo veku seniora. Asi tiež neznáša hypermarkety, tajne dúfa v rýchly nákup. Omyl. Keby sme tušili, čo nás čaká, vzali by sme si aspoň rybárske stoličky.Mon, 23 May 2011 11:44:55 +0200http://mihalickova.blog.sme.sk/c/265947/Fiiiha-American.html?ref=rssJeden deň (mihalickova) „Pohyb, pohyb,“ volá sestrička z chodby do izieb. „Rozcvička! Cvičíme, cvičíme, budeme zdraví.“ Táto veta mi vyčarí úsmev popod nos. Cítim sa ako dva dni pred smrťou. Donútim sa vstať z postele a ťarbavo sa dotiahnuť na chodbu. Ruky pacientov sa kývajú ako konáre vo vetre. Nekoordinovane, bolestne vyjadrujú žiadnu radosť zo života. „Pekne pomaly, aby sme si pretiahli celé telo,“ hovorí optimistický hlas rehabilitačnej sestričky. V tvárach prítomných sa zračí úporná snaha, beznádej, tabletková radosť.Thu, 19 May 2011 18:58:47 +0200http://mihalickova.blog.sme.sk/c/265511/Jeden-den.html?ref=rssprezúvky (mihalickova)Moja telesná schránka nezadržateľne chátra. Prechádzam sa so psom, aj bez neho, bicyklujem, ak to počasie dovolí, stravujem sa racionálne. Sliny tečú pri spomienke na rôzne lahôdky, okolo cukrárne prefrčím rýchlosťou blesku. „Chcem byť zdravá“, je moje každodenné motto. Navštevujem lekárov, ktorí predpisujú a predpisujú, odoberajú tekutiny rôzneho druhu a ja sa trpezlivo riadim ich radami.Tue, 17 May 2011 18:23:03 +0200http://mihalickova.blog.sme.sk/c/265494/prezuvky.html?ref=rssAko som chcela byť znovuzrodená (mihalickova)Venčila som svojho milovaného psa Viktora. Pršalo, ubolené kolená neposlúchali. Vliekla som sa ako lazar. „Ahoj, ahoj, " kričala na mňa suseda. Vliekla sa podobne ako ja, namiesto psa ju ťažili dve plné tašky nákupu. „Musím ti niečo povedať. Cítim sa ako znovuzrodená." Hruď sa jej prudko zdvíhala, ako sipela z posledných síl. „Chodím sa kúpať na rehabku ,čo je na Malinovej. Je to super." Nechala som ju vydýchnuť a pokračovali sme v rozhovore. Bola úplne nadšená, rozplývala sa nad liečebným rehabilitačným procesom. Jej farbisté popisovanie pocitov trvalo dlho, predlho. Mala som pocit, že mi vrástli nohy do betónu a už nikdy neopustím naše miesto stretnutia. Konečne nastalo ticho, ako keď vypnem rádio. Pozerala som nemo za mojou známou, ako sa odhodlane vrhla na posledný úsek cesty, ktorý ju delil od domova.  Mon, 16 May 2011 11:27:25 +0200http://mihalickova.blog.sme.sk/c/265339/Ako-som-chcela-byt-znovuzrodena.html?ref=rssZuby (mihalickova)Moja mama bola naozaj dáma ako sa patrí. Vzdelaná, rozhľadená, veľmi sčítaná, príjemná žienka. Píšem žienka, lebo bola veľmi krehká a jemná. Mali sme však pred ňou rešpekt , lebo postavila by do pozoru aj regiment vojakov. Boli sme traja súrodenci. Mama mala čo robiť, aby nás všetkých nakŕmila, obriadila a samozrejme vychovala ako sa patrí. Málokedy sme si dovolili papuľovať, lebo výstražný pohľad jej veľkých hnedých očí hovoril za všetko. Ani neviem ako ubehlo detstvo, všetci sme dospeli a naša drahá mam začala chorľavieť. Pomáhali sme jej ako sa dalo, ale bolo veľmi náročné každý deň ju navštíviť, keď sme boli všetci zamestnaní.Sat, 14 May 2011 15:54:53 +0200http://mihalickova.blog.sme.sk/c/264912/Zuby.html?ref=rssPodnikanie (mihalickova)Máj. Zima ako v novembri. Pes ma budí už od šiestej rána. Pud zachovania rodu ho láka von, lebo príroda je v tom neúprosná. Moje dolámané telo sa ťažko prebúdza do všedného dňa. Po dlhom otáľaní sa mi podarí zmobilizovať predposledné sily a hurá do prírody.Thu, 12 May 2011 07:19:30 +0200http://mihalickova.blog.sme.sk/c/264910/Podnikanie.html?ref=rss