Fíííha, Američan!

Autor: Božena Mihaličková | 23.5.2011 o 11:44 | Karma článku: 9,54 | Prečítané:  1600x

Hlad ma donútil vykročiť z príbytku, čo vyvolalo vo mne nežiaduce emócie. Odpútať sa od rozčítanej knihy mi spôsobuje priam muky. Nič sa nedá robiť, záchrana života je pre mňa prvoradá. Vytipovala som malý obchod neďaleko môjho bydliska a uveličená nad správnou voľbou vošla som do malých potravín. Ideálna situácia. Predo mnou stojí muž vo veku seniora. Asi tiež neznáša hypermarkety, tajne dúfa v rýchly nákup. Omyl. Keby sme tušili, čo nás čaká, vzali by sme si aspoň rybárske stoličky.

Predavačka plná ochoty a sladkého úsmevu začala s vypočúvaním. Z úst sa jej lial čistý tuzemský med. Mala som pocit, že sme olepení všetci.

„A ako dcérka, ako sa má? Dobre? A na koľko dní prišla? Už má bruško? A už dokončila školu?“ Muž sa zopár krát nadýchol, rád by aj niečo povedal, ale nedalo sa. Príval predavačkiných slov ho doslova zmiatol.

„A odkiaľže je ten váš zaťko?“ Pánko tichým, sotva počuteľným hlasom odpovedá: „Z Ameriky.“ „Fíííha, z Ameriky? No toto, no toto!“ Nevedela sa prebrať z ohromenia.

Moje nadšenie z výberu predajne sa postupne vytrácalo. Žasla som nad „vynaliezavosťou“ predavačkiných otázok. Mala som pocit, že sa minula povolaním. Jej vypočúvanie bolo brilantné, na vysokej profesionálnej úrovni.

Prešľapovala som z nohy na nohu, kríže sa začali ozývať bolesťou prvorodičky. Nohy ma boleli až pod ušami, ale vidina istej potraviny mi nedovolila opustiť toto impozantné miesto. Trpezlivo a so „záujmom“ som sledovala priebeh jednostranného rozhovoru. Dotyčná žmolila v rukách odobraté peniaze, len zvedavosť jej znemožnila ukončiť platobnú transakciu. Pokračovala vo vytváraní seriálu pod názvom: „Kto?“ „S kým?“ „Kde?“

Zbadala som, že dotyčný pán začína podozrivo blednúť. Známe prirovnanie „bledý ako stena“ ho presne vystihovalo. Plešinu mu zdobili kvapky potu. Bolo mi úplne jasné, že sa blíži ku kolapsu. Začala som uvažovať o prvej pomoci pre neho a o druhej pre mňa. Žena z druhej strany pultu letmým pohľadom zistila, že na nás idú mrákoty. „Je vám nevoľno?“ Začudovane nám venovala otázku.

Určite by ju ešte zaujímalo, akú má zaťko farbu pleti, či je právnik alebo len taký obyčajný milionár, či na svadobnú cestu pôjdu okolo sveta, či len tak jednoducho sa budú flákať v Kalifornii. Nedalo sa. Nakupujúci pán svokor bol totálne vyčerpaný. Neistým krokom opustil predajňu.

Váhala som, či jej mám povedať, že idem do Ameriky. Možno nabudúce...

Kúpila som si dva vysušené makovníky a s úľavou, že na mňa dnes nedošlo, som opustila predajňu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?