reklama

prezúvky

Moja telesná schránka nezadržateľne chátra. Prechádzam sa so psom, aj bez neho, bicyklujem, ak to počasie dovolí, stravujem sa racionálne. Sliny tečú pri spomienke na rôzne lahôdky, okolo cukrárne prefrčím rýchlosťou blesku. „Chcem byť zdravá“, je moje každodenné motto. Navštevujem lekárov, ktorí predpisujú a predpisujú, odoberajú tekutiny rôzneho druhu a ja sa trpezlivo riadim ich radami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Nadišiel deň D keď prišiel rad aj na vyšetrenie srdca. Bolo leto, teplo ako v trópoch, tí čo mohli, bežali k vode pod slnečníky. Ráno, plná optimizmu, som sa vybrala do kardiologickej ambulancie. Boli dovolenky, autobusy premávali riedko, tak som sa vybrala pešo. Cieľová stanica bola vzdialená asi tri kilometre, ale trúfla som si, aj keď nohy mi už neslúžia ako by mali. Veľké horko pôsobí kardiakom nemalé problémy, výnimkou nie som ani ja. Konečne som sa dovliekla do ordinácie. Hotová úľava.

Ordinácia klimatizovaná, asi preto, aby pacienti mali aj šancu odísť po vlastných. Všetko čisté, vydezinfikované, biele plachty na každom lôžku, sterilita ako sa patrí. V čakárni som sa prezula a čakala. Sestričkin hlas preťal ticho v ambulancii, v ktorej len monotónne zvuky prístrojov oživovali atmosféru. Ozvalo sa moje meno, čo nasvedčovalo, že idem na vyšetrenie. Vyzerala som ako pred infarktom, schvátená teplom a namáhavou chôdzou. Uložila som sa na lehátko a po podaní medikamentu som musela odpočívať, čo mi dobre padlo. Nechali ma vychladnúť, ako koláč vybratý z rúry. Pricupotala mladá, štíhla lekárka, ktorá len sucho poznamenala, že sa nečuduje môjmu stavu, keď videla moje, nie celkom štíhle telo. Prístroje ma dostali do svojich spárov. Výsledky neuspokojivé. „Žiadna sláva“, pomyslela som si. Opäť som si vypočula dobre mienené rady z úst lekárky, ktorá sa každý deň snaží pomáhať takým pacientom ako som ja.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pozorne sme sa venovali celému priebehu ochorenia, aj liečby, keď sa s buchotom otvorili dvere a vrútila sa malá, tučná, spotená žena. Revala na plné ústa, že jej niekto ukradol topánky. Neverila som vlastným očiam, akou rýchlosťou sa táto nemotorná žena ku mne hrnie. Išlo mi o život. Dorazila asi na jeden meter odo mňa, keď zbadala, že jej topánky mám obuté ja. Pohľad supa naznačil, že keď jej ich hneď neodovzdám, bude zle, nedobre. Ani som nedýchala, lebo pani vrieskala a domáhala sa obuvi. Pokorne, so zatajeným dychom som si ich vyzula a podala hysterickej žene. Jej tvár hrala škálou farieb od ružovej až po bordovú. Pacientku uložili vedľa mňa na vedľajšiu posteľ, aby tiež vychladla. Po očku na mňa poškuľovala ako Zoro pomstiteľ. Farby na jej podbradku bledli, líca dostali farbu prezretej marhule, zdalo sa, že jej tep sa dostáva do starých koľají. Pohroma bola zažehnaná. Doktorka netušila čo sa deje, len s nemým úžasom pozorovala toto smiešne divadlo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozuzlenie bolo naporúdzi, len čo sme vyšli na chodbu. Sandále dotyčnej dámy boli úplne rovnaké ako sandále určené na prezúvanie.

Božena Mihaličková

Božena Mihaličková

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Humor je môj priateľ. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu